Ako možno vidieť, Aljaška nemá veľmi staré dejiny, najmä nie pri porovnaní s nami Európanmi. Okrem pôvodného obyvateľstva, ktoré tu už žije dlho, začali ju viac obývať až v období zlatokopeckej horúčky koncom 19. storočia. Prvé osady vznikli v mestečku Hope na polostrove Kenai, či odľahlom Nome, nachádzajúcom sa v strede západného pobrežia Aljašky. Ďalšia vlna osídlovania nastala počas zlatej horúčky Klondike, ktorá bola významná aj na území Kanady. V tomto období ešte neexistovalo veľa ciest a tak hlavný spôsob dopravy boli lode, či už námorné alebo riečne. Vo vnútrozemí bola hlavnou dopravnou tepnou rieka Yukon, tečúca z Kanady cez Aljašku až do Beringovho mora.
V 20. storočí sa vláda USA rozhodla intenzívnejšie podporovať osídlovanie Aljašky. Ľudia boli povzbudzovaní, aby sa sem presťahovali a budovali si domy. Mohli stavať takmer kdekoľvek chceli, a to bez kúpy daného pozemku, ktorý sa neskôr aj tak stal ich vlastníctvom.
Zlatokocky zrub
Obyvateľstvo
Pri všeobecnej charakteristike ľudí žijúcich na Aljaške, nezahrňujúc pôvodné obyvateľstvo, ktoré žije relatívne izolovane, môžeme občanov rozdeliť do 2 hlavných, navzájom si oponujúcich, skupín. Buď sú to konzervatívci, ktorí sem prišli kvôli naftárskemu priemyslu a snažia sa z tejto krajiny len čo najviac vyťažiť (patrí tu taktiež veľká skupina poľovníkov) a na druhej strane ľudia, ktorí sem prišli kvôli krajine samotnej, tak krásnej a stále tak divokej. Títo sa snažia vychutnávať si jej čaro a možnosti a taktiež ju ochraňovať pre ďalšie generácie. Tým, že je táto krajina relatívne mladá, stretnúť ľudí, ktorí sa tu narodili nie je jednoduché. Ako som spomínala väčšina z nich prišla z ostatných štátov USA ale aj z iných kontinentov.
Vo všeobecnosti by som mohla povedať, že mám pocit, že ľudia sú tu spokojnejší ako u nás, či už s prácou alebo životom, menej sa sťažujú. Zrejme to bude aj lepšou ekonomickou situáciou.
Tým, že táto krajina leží tak na severe, je tu problém čokoľvek dopestovať. Takmer všetko sa musí dovážať z ostatných krajín sveta. Vegetariáni to nemajú jednoduché, keďže zelenina a ovocie kvôli dovozu sú dosť drahé, naproti tomu mäso častokrát vychádza lacnejšie. Poľovníctvo je pomerne populárne. Lovia sa losy, soby či iná zver, aj ryby sú veľmi ľahko dostupné, hlavne lososy, platézy, a iné aj sladkovodné druhy. Existujú rôzne formy rybolovu. Ľudia, žijúci na Aljaške minimálne 4 roky, môžu raz ročne loviť do sietí, kedy sa dá za jeden deň chytiť aj vyše 30 lososov, a tie postačia aj na celý rok. Chytajú sa v čase ich tiahnutia, kedy bez prísunu potravy putujú z mora do riek, aby presne tam, kde sa narodili, nakládli vajíčka svojich potomkov a zahynuli. Tým len jednoducho uzatvoria kruh života. S tiahnutím lososov, ktoré sú dobrým potravy, prichádzajú aj veľryby a množstvo medveďov v okolí riek pribúda. Niektoré turistické trasy sú dokonca uzatvorené pre ich vysoký počet. Iným tradičným spôsobom lovu rýb sú rybárske vodné mlyny, ktoré sú poháňané prúdom rieky a zaroveň do svojich ramien naberajú ryby. Tento spôsob sa nesmie používať na komerčné účely.
Aljaška je taktiež známa tým, že tu žije viac mužov ako žien. Preto sa vraví, že majú niekedy problém nájsť si partnerky. Je to zrejme podmienené prácami, za ktorými prišli najmä muži. Tri najhlavnejšie oblasti ekonomiky sú dnes naftársky a rybársky priemysel a turizmus.
No comments:
Post a Comment