Aljaška

Aljaška je krajina snov pre mnohých ľudí a bola aj pre mňa, a to celých 5 rokov, až kým sa môj sen vyplnil. Rada by som Vám o tomto zážitku trochu porozprávala. O horách i dolinách, mohutných riekach či Aleutských ostrovoch. O mestách i malých osadách, o eskimákoch a psích záprahoch. O veľrybách, tuleňoch, lososoch či grizlych. O polárnych nociach a dňoch, polárnom kruhu či polárnej žiare, o národných parkoch a rôznych športových záľubách. A na záver aj o ropovode, či zemetrasení. Každý si príde na svoje.

Existuje priamy let z Európy (z Frankfurtu) ponad Nórsko, Island, zaľadnené Grónsko, severnú pustú časť Kanady a rovno na Aljašku. Už samotná cesta bola úžasná, ponad ľadovce, obrovské meandrujúce rieky ako Mackenzie, bez takmer žiadnych náznakov civilizácie, nádherné pohoria, čistá divočina. Z Európy som vyštartovala okolo 11-tej doobeda a približne o rovnakom čase toho istého dňa som aj dorazila na Aljašku. Vracala som sa späť v časových pásmach, stále so svetlom, akoby čas na chvíľu zastal. Avšak skorá únava po pristáti sa nedala oklamať.

Veľká Aljaška. Ešte aj reklama je založená na tom, ako je tu všetko veľké: veľké hamburgery, veľké coca-coly a častokrát im už veľká dávka nestačí a tak vymysleli “super veľké”, ale nielen jedlo je veľké, aj autá, domy, niekedy i ľudia, či dokonca aj najvyšší kopec Severnej Ameriky Mt. McKinley (6 194 m) ležiaci práve na Aljaške.










McKinley z Anchorage (cez 200 km)

Ale niet sa čomu čudovať, že všetko je tu v nadmernej veľkosti, veď sa jedná o najväčší štát USA. Je dvakrát väčší ako druhý najväčší štát USA - Texas a taktiež väčší ako súčet plôch druhého a tretieho najväčšieho štátu Spojených štátov amerických (Texasu a Kalifornie). Na druhej strane ide o štát s najnižšou hustotou obyvateľstva, žije tu niečo vyše 600 000 obyvateľov (čo je približne Bratislavský kraj), z toho takmer polovica 270 000 v metropole Anchorage. Rozloha Aljašky je vyše 1,500,000 km². Neskutočné priestranstvo, hlavne pre nás Europánov. Napríklad len ľadovce pokrývajú územie o rozlohe cez 40 000 km², to je len o niečo menej ako Slovensko.

Anglický názov “Alaska” pochádza z pôvodného eskimáckeho slova Alaskax, niekedy sa používa aj Alyeska, čo v preklade znamená: “Zem, ktorá nie je ostrovom.” Aljaška sa stala v roku 1959 štyridsiatymdeviatym štátom USA (dovtedy to bolo len teritórium USA). Posledným 50-tym je Hawai. Ako jediný štát okrem súostrovia Hawai nemá hranicu so žiadnym ďalším štátom USA, ale s Kanadou. Z troch strán je obmývaná moriami. Zo severu Beufortovo more a Severný ľadový oceán, zo severozápadu Čukotským a z juhozápadu Beringovým morom, ktorými prechádza hranica s Ruskom a z juhu Aljašským zálivom, ktoré je súčasťou Tichého oceánu. Domáci sú hrdí na to, že sú Aljaščania a neradi sa nechajú nazývať Američanmi, najradšej by sa osamostatnili. Američania v roku 1867 odkúpili Aljašku od Rusov za 7,2 milióna dolárov. Rusi zrejme neskôr tento krok oľutovali, kedže sa ukázalo, že Aljaška je plná nerastných surovín, hlavne ropy.











Doprava

O Aljaške sa vraví, že tu žije viac pilotov ako šoférov. Pramení to z minulosti, kedy nebolo veľa ciest a takmer jediná možnosť, ako sa niekde dostať, bolo letieť. Dnes je to už s cestami lepšie, ale stále je množstvo nedostupných lokalít. Niektoré mestečká nemajú ani 10 000 obyvateľov, ale majú letisko. Niektorí ľudia majú svoje súkromné lietadlá, ba dokonca za domom i pristávaciu dráhu v podobe podlhovastej lúky. Keď chcú niekam ísť, jednoducho naštartujú svoje lietadlo a za chvíľu sú v mieste určenia, kdežto autom to je niekoľkonásobne dlhšie, alebo častokrát úplne nedostupné. Veď napríklad keď sme šli do národného parku Denali, do mestečka Talkeetna, trvalo nám to približne 10 hodín, z toho takmer 6 hodín po prašnej ceste a lietadlo tam priletí maximálne do dvoch hodín. Mimochodom aj jazerá sú často používané na pristávanie, kedže väčšina krajiny je divoká, bez akýchkoľvek letísk, samozrejme lietadlo musí byť špeciálne upravené na vodnú plochu.











Premáva tu aj vlak, ale funguje už len jedna trať v smere sever - juh. Je veľmi pomalá a drahá, postavená ešte za zlatokopeckých čias. Viac-menej ju využívajú už len turisti, keďže takmer každý z domácich má vlastné auto. Taktiež možno nájsť množstvo pozostatkov iných tratí, ktoré slúžili na priblíženie vyťaženej nerastnej suroviny, či už zlata, mede alebo iných.