Počas môjho pobytu na Aljške som v rámci jedného projektu mala za úlohu zistiť informácie o pôvodných obyvateľoch, chudobe a problémoch súvisiacich s nimi. V nasledujúcom texte môžete nájsť zaujímavosti z danej problematiky.
K pôvodným obyvateľom Aljašky alebo “Alaskan natives” ako sa im tu hovorí patria rôzne kultúry, ako napríklad Yupik, Inupiat, Aleut, Severný Athabaskan, Tlingit, Haida a iné. Pričom takmer každá kultúra pozostáva z viacerých kmeňov. Rôzne kultúry sa dorozumievajú rozličnými jazykmi, hádam najrozšírenejšie sú: yupik a inupiat. Ide o často používané jazyky, pre niektorých je to dokonca jediná reč, ktorú ovládajú. Najmä starší občania nehovoria anglicky, ale mladší áno. Jednotlivé kmene používajú rôzne variácie daných jazykov, kedy si ľudia navzájom rozumejú (akoby u nás rôzne nárečia). Avšak medzi kultúrami sú jazyky podstatne odlišné a obyvatelia majú problém sa dohovoriť.
Mimochodom u nás relatívne známy termín “Eskimáci” sa používa pre domorodých obyvateľov cirkumpacifického pásma, presnejšie od východnej Sibíri v Rusku cez Aljašku, Kanadu až po Grónsko. Pôvodne pochádzali z Ruska, z polostrova Čukotka, odkiaľ postupovali na západ. Na Aljaške sú Eskimákmi kultúry Yupik a Inupiat (ich obyvatelia sa nazývajú Inuiti, čo v preklade znamená “ľudia”). Žijú polokočovným životom, v lete v stanoch z kože a v zime v iglu alebo v drevených domoch. Zaujímavé je, že uznávajú mnohomužstvo. Ich hlavnou potravou je mäso, či už z tuleňov, veľrýb, sobov, pižmoňov alebo vtáčie vajcia. Odevy v minulosti vyrábali z kože, napríklad nepremokavý pršiplásť ušili z kože tuleňa. Dnes sa už však často prispôsobili civilizačnému trendu a žijú v dedinách či mestách.
Prsiplast z koze tulena
Pôvodní obyvatelia Aljašky tvoria 18 % všetkých obyvateľov. Dajú sa rozoznať od ostatných občanov, ale niekto môže mať problém odlíšiť ich od ázijskej rasy. Príčinou môže byť ich príchod z Ázie cez Beringov prieplav približne pred 12 000 rokmi, počas doby ľadovej, kedy boli tieto kontinenty spojené.
Čo sa týka neplnoletých občanov, v Amerike je to vek do 21 rokov, domorodí obyvatelia tvoria až 25 % mládeže. Dokonca v niektorých dedinách, kde bývajú len aljašskí indiáni je polovica pod 21 rokov. Možno z toho usúdiť vysokú pôrodnosť, ale taktiež následný problém s rastúcou nezamestnanosťou. Rovnako výsledky zo sčítavania obyvateľstva za posledných niekoľko rokov ukazujú, že sa postupne zvyšuje percento pôvodného obyvateľstva.
Ako je všeobecne známe o indiánoch, že majú problém s alkoholom, platí to aj pre pôvodných obyvateľov Aljašky. Jedná sa o najvážnejší problém v súvislosti s nimi, ktorý je potrebné riešiť. Z celkovej skupiny alkoholikov na Aljaške, pôvodní obyvatelia tvoria nadmernú väčšinu. Veľa žien pije počas tehotenstva a niekedy možno tento fakt vidieť aj na deťoch, či už vo fyzickej podobe, ale najmä vo forme mentálneho postihnutia. Kognitívna (poznávacia) časť mozgu prestáva fungovať, a preto je často potrebná výučba v špeciálnych školách. Tento problém sa nazýva 'Fetal alcohol syndrom' (FAS) a v porovnaní s ostatným obyvateľstvom, kde sa takýchto detí rodí len približne 1,5 na 1000 pôrodov, u “Alaskan Natives” je to 5,6 detí na 1000 pôrodov. Množstvo z týchto detí čaká na adopciu. Taktiež sa stáva, že u mnohopočetných rodín starí rodičia alebo iní príbuzní, napríklad teta či strýko, vychovávajú deti.
Štát Aljaška míňa značné množstvo peňažných prostriedkov na propagáciu škodlivosti pitia alkoholu, s kladením prízvuku na obdobie tehotenstva. Napríklad v baroch visia plagáty poukazujúce na toto nebezpečenstvo. Taktiež v rozhlase často znejú kampane proti pitiu alkoholu a využíva sa mnoho ďalších spôsobov, ako tento problém eliminovať. Následne sa pod vplyvom alkoholu páchajú trestné činy, z toho aljašskí indiáni ich majú na svedomí okolo 40 %. Taktiež 11,7 % úmrtí u indiánov je zapríčinených alkoholom, ako napríklad: dopravné nehody, choroby pečene, samovraždy a vraždy.
Ďalším častým problémom okrem alkoholu sú samovraždy. Samozrejme, štát robí mnoho preto, aby aj túto situáciu riešil. V masmédiách často vidieť rôzne upútavky na prednášky, či poradne, kde sa snažia ľuďom vštepiť nádej, uisťujúc ich, že nikto nie je sám, a pod.
Nezamestnanosť je vyššia u “Alaskan natives” než u ostatných obyvateľov. Napríklad pár rokov dozadu bolo celkovo nezamenstaných 8,8 % obyvateľov Aljašky, pričom v rámci pôvodných obyvateľov 22%. Veľa ďalších domorodých obyvateľov sa považuje za občanov s nízkym príjmom. Mnohé ich dediny sú izolované, bez akéhokoľvek priemyslu. Niektoré sú dostupné v lete len lietadlom alebo loďou a v zime snežným skútrom alebo psím záprahom. Celkovo existuje približne 230 dedín, pričom každá z nich sa považuje sa samostatný kmeň. Niektorí domáci sa živia lovom alebo výrobou tradičných umeleckých predmetov pre turistov. Vlastnia dosť veľké územie, kde môžu loviť pre svoju potrebu koľko chcú. Nemusia mať žiadne špeciálne povolenia.
Tradicne predmety Alaskan Natives
Nahrdelnik (tie biele ihlicky su z dikobraza)
Bezdomovectvo je rozšírené v 2 najväčších mestách: Anchorage a Fairbanks, pričom v dedinách tento problém nepoznajú. V mestách je im poskytovaná značná podpora. Existujú rôzne charity, či iné mimovládne organizácie, ktoré im pomáhajú. Majú priestory, kde môžu zadarmo spávať i najesť sa, a to všetci bezdomovci bez ohľadu na národnosť. Tieto priestory a jedlo sú získané z darov a finančných podpôr obyvateľov, vlády či rôznych charít. Napriek daným možnostiam sa neustále nachádza množstvo bezdomovcov, a to hlavne na semaforoch, kde žobrú peniaze, vraj poväčšine na kúpu alkoholu. V Anchorage platí všeobecný zákaz finančnej podpory bezdomovcom, mesto sa snaží obmedziť ich následné pitie alkoholu, radšej nabádajú ľudí, ktorí chcú skutočne pomôcť, aby venovali svoje peniaze rôznym organizáciám a charitám, ktoré dajú bezdomovcom priamo jedlo či nocľah.
Taktiež sú všetkým pôvodným obyvateľom vyplácané ročné dividendy z pozemkov, ktoré vlastnia. Aby mohli vlastniť tieto pozemky, vláda rozhodla, že musia založiť korporácie. Existuje 13 veľkých “native” korporácií a ďalších vyše 200 malých, v dedinách. Tieto spoločnosti sa zaoberajú napríklad lovom, ťažbou dreva a podobne. Taktiež vyplácajú plnoletým pôvodným obyvateľom každoročne dividendy zo svojho zisku. Niekedy vznikajú rozpory medzi korporáciami a samotnými obyvateľmi daného územia. Korporácie chcú ťažiť čo najviac dreva, aby dosahovali zisk, pričom však samotní obyvatelia s tým nesúhlasia, je to proti ich zmýšľaniu ničiť lesy, berú si z prírody len toľko, koľko potrebujú pre seba.
Okrem toho vláda na Aljaške ročne vypláca každému obyvateľovi s trvalým pobytom určité množstvo peňazí z ropného priemyslu. Medzinárodné naftárske spoločnosti odvádzajú určité percento svojho zisku štátu, dané peniaze štát preinvestuje a zisk z investícií prerozdelí medzi všetkých obyvateľov. Vypláca sa to každoročne v októbri a tento rok je to približne 1300 amerických dolárov.
Do roku 1976 väčšina dedín s pôvodnými obyvateľmi nemala školu. Dnes podľa zákona ju musí mať každá z nich, pričom však školu musí navšťevovať minimálne 10 detí. Predtým museli chodievať ďaleko do internátnych škôl. Pred zavedením daného zákona len polovica mužov mala skončenú strednú školu. Je náročné udržať učiteľov na tak izolovaných miestach, ide o ťažký život a málokto chce taký žiť.
Vo väčších mestách možno nájsť nemocnice zamerané na pôvodných obyvateľov, ktoré sú úplne bezplatné (dotované vládou), pričom ostatní obyvatelia v iných nemocniciach sa väčšinou musia spolupodieľať na liečbe. V dedinách sa nemocnice veľmi nenachádzajú, začal sa však budovať systém liečenia cez kameru, prostredníctvom videohovoru. Zavolá sa lekárovi do mesta a on sa rozpráva s pacientom, pýta sa ho na jeho problémy a hľadí na neho cez obrazovku. Dôvod neprítomnosti lekárov v dedinách je podobný ako u učiteľov, nikto nechce žiť tak izolovane a liečiť malé množstvo ľudí. Museli teda vymyslieť iný spôsob.
Ako už bolo spomenuté, existuje množtvo mimovládnych organizácií, ktoré pomáhajú pôvodným obyvateľom Aljašky. Na nasledujúcich webových stránkach sa s nimi môžete bližšie oboznámiť, ako aj s nemocnicou v Anchorage, ktorá je relatívne nová a na lepšej úrovni ako ostatné (posledný odkaz).
http://www.citci.com/
(organizácia zaoberajúca sa zamestnanosťou, tehotenstvom, alkoholom a drogami, ročne minú 27 mil. $ v rámci ich pomoci, majú cez 300 zamestnancov)
http://www.southcentralfoundation.com/
(venujú sa mentálnemu zdraviu a liečeniu, stavajú kliniky v dedinách, atď.)
http://www.anthc.org/
(organizácia rozšírená po celej Aljaške, projekt telemedicin - lekár je v meste a pacient sa lieči v dedine prostredníctvom videohovoru)
http://www.anjc.org/programs.htm
http://www.alaskool.org/resources/anc2/anc2_toc.html
http://www.ciri.com/newsletter/october00/3.html
(Cook Inlet housing corporation - okrem iného pomáhajú stavať domy pre pôvodných obyvateľov)
http://www.anmc.org/
(Alaskan native medical center) (nemocnica pre “Alaskan Natives”)
Štatistické údaje boli čerpané najmä z brožúr ”Alaska population overview” a “Kids count Alaska”. Niektoré informácie boli získané z uvedených internetových stránok, internetovej encyklopédie Wikipédia ako aj z rozhovoru s Tomom Begichom, ktorý sa danej problematike venuje.
